Klimatické zmeny sú jedným z najdôležitejších globálnych rizík, ktorým čelí naša moderná spoločnosť. Klimatické zmeny majú trvalý a ničivý vplyv na naše vzorce spotreby a výroby, ale v rôznych regiónoch sveta sú klimatické zmeny výrazne odlišné. Hoci historický príspevok ekonomicky menej rozvinutých krajín ku globálnym emisiám uhlíka je zanedbateľný, tieto krajiny už znášajú vysoké náklady na klimatické zmeny, ktoré sú zjavne neúmerné. Extrémne poveternostné javy majú vážne dôsledky, ako sú silné suchá, intenzívne vysoké teploty, ničivé záplavy, veľký počet utečencov, vážne hrozby pre globálnu potravinovú bezpečnosť a nezvratné dopady na pôdne a vodné zdroje. Abnormálne poveternostné javy, ako je El Niño, sa budú naďalej vyskytovať a budú čoraz závažnejšie.
Podobne, v dôsledku klimatických zmien,ťažobný priemyselčelí aj vysokým realistickým rizikovým faktorom. Pretožeťažbaa produkčné oblasti mnohých projektov rozvoja baní čelia riziku klimatických zmien a budú čoraz zraniteľnejšie v dôsledku neustáleho vplyvu nepriaznivých poveternostných udalostí. Napríklad extrémne poveternostné podmienky môžu ovplyvniť stabilitu hrádzí banských odkaliská a zhoršiť výskyt nehôd pri pretrhnutí hrádzí.
Okrem toho výskyt extrémnych klimatických udalostí a meniace sa klimatické podmienky vedú ku kritickému problému globálneho zásobovania vodnými zdrojmi. Zásobovanie vodnými zdrojmi nie je len dôležitým výrobným prostriedkom v banských prevádzkach, ale aj nenahraditeľným zdrojom obživy pre miestnych obyvateľov v banských oblastiach. Odhaduje sa, že značná časť oblastí bohatých na meď, zlato, železo a zinok (30 – 50 %) trpí nedostatkom vody a podľa S&P Global Assessment by sa tretina svetových oblastí ťažby zlata a medi mohla do roku 2030 dokonca zdvojnásobiť svoje krátkodobé riziko nebezpečenstva ...
Aby sa ťažobný priemysel mohol vyrovnať s rôznymi rizikovými faktormi, potrebuje udržateľnejší model ťažobnej výroby. Ide nielen o stratégiu predchádzania rizikám, ktorá je prospešná pre ťažobné podniky a investorov, ale aj o spoločensky zodpovedné správanie. To znamená, že ťažobné podniky by mali zvýšiť svoje investície do udržateľných technologických riešení, ako je napríklad znižovanie rizikových faktorov v oblasti zásobovania vodou a zvyšovanie investícií do znižovania emisií uhlíka v ťažobnom priemysle.ťažobný priemyselOčakáva sa, že spoločnosť výrazne zvýši svoje investície do technických riešení na zníženie emisií uhlíka, najmä v oblasti elektrických vozidiel, technológie solárnych panelov a systémov skladovania energie v batériách.
Ťažobný priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe materiálov potrebných na zvládnutie klimatických zmien. Svet v skutočnosti prechádza v budúcnosti na nízkouhlíkovú spoločnosť, čo si vyžaduje veľké množstvo nerastných zdrojov. Na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií uhlíka stanovených Parížskou dohodou sa výrazne zlepší globálna výrobná kapacita nízkouhlíkových technológií, ako sú veterné turbíny, solárne fotovoltaické zariadenia na výrobu energie, zariadenia na skladovanie energie a elektrické vozidlá. Podľa odhadu Svetovej banky si globálna produkcia týchto nízkouhlíkových technológií bude v roku 2020 vyžadovať viac ako 3 miliardy ton nerastných zdrojov a kovových zdrojov. Niektoré z nerastných zdrojov známych ako „kľúčové zdroje“, ako je grafit, lítium a kobalt, však môžu do roku 2050 dokonca zvýšiť globálnu produkciu takmer päťnásobne, aby sa uspokojil rastúci dopyt po zdrojoch v oblasti technológií čistej energie. To je dobrá správa pre ťažobný priemysel, pretože ak ťažobný priemysel dokáže súčasne prijať vyššie uvedený udržateľný spôsob ťažobnej výroby, potom rozhodujúcim spôsobom prispeje k realizácii globálneho cieľa budúceho rozvoja, ktorým je ekologickejšia ochrana životného prostredia.
Rozvojové krajiny vyprodukovali veľké množstvo nerastných zdrojov potrebných pre globálnu nízkouhlíkovú transformáciu. Historicky mnohé krajiny produkujúce nerastné zdroje sužovala kliatba zdrojov, pretože sa príliš spoliehajú na licenčné poplatky za ťažobné práva, dane z nerastných zdrojov a vývoz surových nerastných produktov, čo ovplyvňuje rozvojovú cestu krajiny. Prosperujúca a udržateľná budúcnosť, ktorú si ľudská spoločnosť vyžaduje, musí prelomiť kliatbu nerastných zdrojov. Len tak môžu byť rozvojové krajiny lepšie pripravené prispôsobiť sa globálnej zmene klímy a reagovať na ňu.
Plán na dosiahnutie tohto cieľa spočíva v tom, aby rozvojové krajiny s vysokými zásobami nerastných zdrojov urýchlili zodpovedajúce opatrenia na posilnenie kapacity lokálneho a regionálneho hodnotového reťazca. To je dôležité v mnohých ohľadoch. Po prvé, priemyselný rozvoj vytvára bohatstvo, a tým poskytuje primeranú finančnú podporu na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie v rozvojových krajinách. Po druhé, aby sa predišlo dopadu globálnej energetickej revolúcie, svet nevyrieši zmenu klímy jednoduchou nahradením jedného súboru energetických technológií iným. V súčasnosti zostáva globálny dodávateľský reťazec hlavným producentom skleníkových plynov vzhľadom na vysokú spotrebu energie z fosílnych palív v medzinárodnom dopravnom sektore. Preto lokalizácia technológií zelenej energie ťažených a vyrábaných ťažobným priemyslom pomôže znížiť emisie skleníkových plynov tým, že priblíži základňu dodávok zelenej energie k baniam. Po tretie, rozvojové krajiny budú môcť prijať riešenia v oblasti zelenej energie iba vtedy, ak sa znížia výrobné náklady na zelenú energiu, aby ľudia mohli takéto zelené technológie spotrebovávať za prijateľnú cenu. Pre krajiny a regióny s nízkymi výrobnými nákladmi môžu byť lokálne výrobné schémy s technológiami zelenej energie možnosťou, ktorú stojí za zváženie.
Ako sa v tomto článku zdôrazňuje, v mnohých oblastiach sú ťažobný priemysel a klimatické zmeny neoddeliteľne prepojené. Ťažobný priemysel zohráva kľúčovú úlohu. Ak sa chceme vyhnúť najhoršiemu, mali by sme konať čo najskôr. Aj keď záujmy, príležitosti a priority všetkých strán nie sú uspokojivé, niekedy dokonca úplne nepriaznivé, tvorcovia vládnych politík a vedúci predstavitelia podnikov nemajú inú možnosť, ako koordinovať svoje kroky a snažiť sa nájsť účinné riešenia prijateľné pre všetky strany. V súčasnosti je však tempo pokroku príliš pomalé a chýba nám pevné odhodlanie dosiahnuť tento cieľ. V súčasnosti je formulácia stratégie väčšiny plánov reakcie na zmenu klímy riadená národnými vládami a stala sa geopolitickým nástrojom. Pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov reakcie na zmenu klímy, existujú zjavné rozdiely v záujmoch a potrebách rôznych krajín. Rámcový mechanizmus reakcie na zmenu klímy, najmä pravidlá riadenia obchodu a investícií, sa však zdá byť diametrálne odlišný od cieľov reakcie na zmenu klímy.
Web:https://www.sinocoalition.com/
Email: sale@sinocoalition.com
Telefón: +86 15640380985
Čas uverejnenia: 16. februára 2023
